Druhá šanca pre človeka

Autor: Zdenka Mlynáriková | 8.4.2014 o 16:21 | (upravené 8.4.2014 o 16:58) Karma článku: 8,06 | Prečítané:  675x

Stojím pri vysokej železnej bráne a po stlačení zvončeka sa ozýva štekot z desiatok psích hrdiel. Po chvíli rozruch utíchne a znova sa spustí až vtedy, keď ku bráne kráča jeden z pracovníkov trnavského útulku. Vojdem dnu a zrazu na mňa zo všetkých smerov hľadia psie oči plné očakávania. Každý z nich behá hore dole po koterci a dúfa, že práve on pôjde teraz na prechádzku alebo sa aspoň bude môcť prebehnúť po areáli útulku. Napriek tomu, že sa mi tento pohľad predostiera už tri mesiace, počas ktorých útulok navštevujem, nedokážem sa ubrániť stiesneným pocitom, ktoré vo mne scéna vyvoláva. S napätím očakávam, ktoré dvere sa otvoria. Bez ohľadu na to sa z ktoréhokoľvek koterca vyrúti šťastlivec, ktorý vám dá svoju vďaku značne najavo.

 

Jar je pre opustené psy pomerne dobrým obdobím, pretože neaktívnych venčiarov po zime vytiahne na prechádzky priaznivé počasie. Keď som začala útulok spolu s priateľom začiatkom daždivého januára navštevovať, niektoré psy sa dostali na prechádzku kvôli nedostatku pomocných síl len raz za týždeň. Isteže, ľudia radi vykonávajú dobro, ale niektorí ešte radšej, pokiaľ je to zároveň pohodlné a príjemné. Tým sa nechcem dotknúť tých, ktorí začali pomáhať v útulku len nedávno. Keď sme útulok navštívili prvýkrát, jedna z pracovníčok sa stavala k nášmu záujmu o venčenie skôr skepticky a ani sa jej nečudujem. Psy si potrebujú na ľudí zvykať, no chodí tam množstvo takých, ktorí prídu raz- dvakrát a už o nich nepočuť.

V trnavskom útulku sa nájdu psy s rôznymi smutnými osudmi, ktoré im zavinil človek- týrané, zachránené na poslednú chvíľu alebo také, čo strávili celý život na reťazi. Príbehy mnohých z nich však ostávajú záhadou, najmä vtedy, ak ich pracovníci útulku nájdu priviazané zvonku pri bráne, čo je pomerne častý jav. Tieto psy  napriek trpkým osudom nie sú agresívne alebo nebezpečné, a to ani bojové plemená, ktorých je tam viac než dosť. Každý z nich vás privíta s nadšením a jediné, čo môžete na niektorých vidieť, je bojazlivosť a počiatočná nedôvera, ktorá sa vzájomným poznávaním postupne stráca.

Ľudia si často neuvedomujú, že pes je živý tvor a s jeho zadovážením sa spája zodpovednosť. Veľakrát vidím, ako si rodičia s deťmi prídu do útulku vyhliadnuť svojho budúceho miláčika a veľakrát som od pracovníkov počula, ako ho vrátili naspäť do útulku alebo nesplnili adopčné podmienky. V útulku nájdete okrem rôznorodých milých krížencov množstvo čistokrvných plemien od nemeckých ovčiakov cez retrievery až po pitbuly. Všetky tieto psy si zaslúžia úprimnú lásku od človeka, ktorý sa im bude venovať až do sklonku ich života. Pracovníci útulku robia čo môžu, ale naplno sa venovať vyše osemdesiatim psom je nemožné. Situácia je zúfalá- miesta je málo a smutní obyvatelia denne pribúdajú. Najhoršie vyhliadky do budúcnosti majú staršie psy, pretože záujemcovia si väčšinou chcú adoptovať šteňa alebo mladého psa a tak sú neraz odsúdené na dožitie v útulku.

Samozrejme, nie každý si môže zobrať psa domov. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá útulku pomôcť. Či už zoberiete zopár chránencov na pravidelnú prechádzku alebo prispejete materiálnymi a finančnými prostriedkami, na spôsobe nezáleží. Dôležité je nestavať sa k týmto problémom ľahostajne a bezbranným zvieratám aspoň sčasti zahojiť rany, ktoré im spôsobila ľudská rasa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?